Dĺžka čítania: 5 minút


Sarkazmus je niečo, čo buď miluješ alebo neznášaš. V skutočnosti ho však používame všetci – niekto ako jemný nôž, iný ako obojručný meč. Ale odkedy si ľudia robia srandu zo seba navzájom? Odkedy sa smiech z cudzej hlúposti povýšil na umenie? Poďme sa pozrieť do histórie – a priprav sa, lebo bude plná ľudí, ktorí by si dnes určite zaslúžili vlastnú drzú sviečku.

Antika: Keď slovo bolelo viac než meč

Už starí Gréci vedeli, že slová dokážu zraniť hlbšie než ostrie. Samotné slovo sarkazmus pochádza z gréckeho „sarkazein“ – čo znamená „trhať mäso“. Áno, Gréci si na jemné metafory naozaj nepotrpeli.

Sokrates bol majster jemnej irónie. Tváril sa, že nič nevie, kládol nevinné otázky – a zrazu si jeho protivník uvedomil, že vyzerá ako úplný hlupák. Aristofanes, grécky dramatik, zas s obľubou zosmiešňoval politikov a bohov. Čiže – už v antike bolo jasné, že smiech a sarkazmus sú nielen povolené, ale aj mimoriadne efektívne zbrane.

Stredovek: Keď si musel rýpať potichu

V stredoveku sa to už tak ľahko nerobilo. Rýpať do cirkvi alebo panovníkov mohlo skončiť veľmi rýchlo – a nie práve šťastne. Preto sa irónia a sarkazmus schovávali do alegórií, príbehov a básní.

Výnimku mali dvorní šašovia. Oni boli jediní, ktorí si mohli dovoliť povedať kráľovi do očí, že je trochu mimo – a prežiť. Šašovia používali sarkazmus ako ventil pre pravdu, ktorú by si nik iný nedovolil vysloviť. Dnes by sa z nich stali virálne stand-up komediálne hviezdy.

Renesancia a osvietenstvo: Sarkazmus ako politická zbraň

Potom prišla renesancia a osvietenstvo – a spolu s nimi aj návrat k otvorenej drzosti. Shakespeare vytvoril postavy, ktoré si dokázali navzájom tak jemne podkopnúť stoličku, že publikum sa ešte o päťsto rokov neskôr chytá za brucho.

A potom tu bol Voltaire – kráľ irónie. Ten chlap by dnes pravdepodobne tiež vypredal nejednu Stand-up show. Dokázal do elegantnej vety zabaliť tak ostrú kritiku cirkvi a vlády, že sa to rovnalo slovnému guillotinovaniu. Sarkazmus sa stal nástrojom intelektuálov a rebélie.

Moderná doba: Oscar Wilde, Mark Twain a spol.

V 19. a 20. storočí sarkazmus dostal nové hviezdy. Oscar Wilde prehlásil, že „sarcasm is the lowest form of wit, but the highest form of intelligence.“ (kto nerozumie, nech si preloží), Mark Twain zas dokázal jednou vetou ponížiť celé národy – a publikum ho za to zbožňovalo.

Neskôr sa sarkazmus stal základom komédie, literatúry a nakoniec aj televízie. Sitcomy, stand-up comedy, britský humor – to všetko stavia na schopnosti povedať niečo tak, aby to bolelo aj rozosmialo zároveň.

Internetová éra: sarkazmus na steroidoch

Po tomto všetkom prišiel internet. Zrazu máme Twitter (X), Reddit, TikTok a nekonečné meme stránky. Sarkazmus sa stal univerzálnym jazykom online sveta, ktorý sa dokáže šíriť doslova raketovou rýchlosťou. Ak niečo nevieš povedať vážne, urobíš z toho ironické memečko.

Internetový sarkazmus má dokonca špeciálnu funkciu: je to obranný mechanizmus. Keď je svet príliš šialený, vysmejeme sa mu. Preto aj cynizmus a ironické poznámky dnes tvoria veľkú časť nášho humoru.

Prečo stále funguje?

Sarkazmus je univerzálny. Funguje na politikov, funguje na hlúposť, funguje dokonca aj na kamarátov – pokiaľ ich nechceš uraziť priamo.

Funguje už tisíce rokov preto, lebo ľudia sa nikdy nezmenili. Vždy tu bola potreba smiať sa z autorít, zo sveta a trochu aj zo seba samého.

Sarkazmus v darčekoch? Funguje najlepšie

Klasický darček povie: „Mám ťa rád.“
Sarkastický darček povie: „Mám ťa rád, ale nemusíme byť gýčoví ako reklama na čokoládu.“

A preto fungujú aj Drzé sviečky. Voňať bude každá sviečka – ale nie každá ťa rozosmeje, keď na etikete uvidíš iróniu, ktorá hovorí viac než sto zamilovaných viet.

Odpoveď na otázku

Kam až siaha história sarkazmu? Kamkoľvek siaha história ľudí. Lebo odkedy existujeme, vždy sme si vedeli robiť srandu. Niekedy jemne, niekedy ostro, niekedy až tak, že to bolelo (doslova).

Ale jedno je isté – sarkazmus tu bude vždy. Tak ako smiech, tak ako oheň… a tak ako sviečka, čo ti pripomenie, že aj drzosť a irónia môže byť darom, možno nakoniec tým najlepším.

Späť na blog